Nechapu proc se na diit.cz zobrazuji clanky z cdr.cz a pritom prihlasovani provazane neni a musim se vzdy prihlasit k oboum webum, pokud chci prispet do diskuze.

Ja hral jako prvni Gothic 3 a bylo to strasne, nakone cjsem to nekde uprostred hry jiz s patchem 1.6 vzdal. Hra je to opravdu krasna, ale zaseky co 10 vterin i na nabusenych grafikach se proste nedaly zkousnout. Jinak puvodne hra fungovala jen na NVidiich, na ATinach to clovek ani nespustil, az s nejakym ptachem se to rozbehlo i na ATIne, ale to uz jsem mel NVidii, tak mi to bylo jedno, jenze i u NVidie pretrvavaly zaseky a proste ne, velka velka skoda.

Jinak me se Gothic 4 libil, asi jsem jeden z mala.

Sériu Gothic považujem za jednu z najlepších RPG sérií, aká kedy vznikla. Dostal som sa k nej čisto náhodou, v časopise LEVEL bola recenzia na Gothic 2 a zároveň priložená plná hra aj s českým prekladom Gothic 1. Atmosféra, príbeh, postavy, questy... všetko ma úplne pohltilo a totálne som jej prepadol. Hneď som si zaobstaral Gothic 2. Pamätám sa, že som mal WInME, ktorý bežal na CPU AMD Athlon XP 1700+ a 128MB RAM. Na tejto konfigurácií hra po chvíli padla (málo RAM). Potom som si nainštaloval WIN2000SP4, tu už hra bežala, ale po cca 10 minútach sekla a na obrazovke sa permanente zobrazil kurzor myši. To bol dôvodu na upgrade RAM, potom už hra bežala parádne. Jednotku aj dvojku som hral asi 6x, pričom dvojku s datadiskom asi 3x. Nedovolím si povedať, ktorá z nich je lepšia. Jednotka bola dosť ťažká, niekedy som bol až zúfalý, čo mám ďalej robiť, aby som získal trochu exp bodov a pokročil ďalej. Do divočiny sa ísť moc nedalo, sila stačila akurát na to, aby som zabil jedného vlka alebo mrchožrúta. Napadnutie celej skupiny skončilo fatálne (teda aspoň na začiatku v prvých piatich leveloch postavy). Plusom hry bolo minimum magických predmetov, aby ste nejaké získali, ubehlo veľa času a všetko bolo treba oddreť. A keď som našiel prsteň pridávajúci päť bodov na sile, mal som radosť skoro tak veľkú, ako by som dorazil bossa a dohral celú hru. Geniálne v hre boli aj dialógy, vtipné komentáre a postavy.

Čo sa týka trojky, hral som ju až neskôr (nie hneď po vydaní), keď už bola opatchovaná (použil som community patch). Takže negatívne reakcie na bugy sa ma netýkali, po opatchovaní už prakticky žiadne neboli a hra to bola parádna. Trojku som prešiel 3-4 krát. Je síce pravda, že atmosférou sa už tak predchádzajúcim dvom nepribližovala, ale tá grafika ! Hlavne Myrtana bola nádherná, prepracovaná krajina, questy, postavy... Varant, na svoju veľkosť, pôsobil trochu opustene. Kľudne tam mohlo byť o 20-30 questov viac a bolo by to OK. Bolo vidno, že tvorcovia sa už asi ponáhľali s vydaním hry a nezostalo im veľa času na dokončenie. Okrem toho pôsobil jednotvárne (všade samý piesok, piesok, ruiny, piesok, piesok). Varant tak predstavuje trochu premárnený potenciál, určite sa z tak rozsiahleho sveta dalo vyťažiť oveľa viac. Trochu lepšie bol na tom Nordmar, ktorý bol našťastie najmenší, takže na nudu a jednotvárnosť nebol čas, frustrujúce však bolo bludisko ciest medzi kaňonmi a hlbokými údoliami v Nordmare, a šelmy (dosť ťažké aj na už vytrénovanú) postavu na každom rohu. Ale Myrtana... tá bola dokonalá. Lúky, husté lesy, kopce, krásne výhľady, západy slnka, hrady, mestá... Hlavný príbeh na rozdiel od jednotky a dvojky bol síce slabší, zato vedľajšie príbehy nedovolili, aby ste sa nudili.

Arcaniu a Risen som si po pár hodinách hry odinštaloval, už som to proste nedal. Pre mňa séria Gothic skončila tretím dielom. Možno je tom aj vekom, časom má človek predsa len iné hodnoty ako sedieť do tretej do rána pri PC a levelovať postavu.

Pamätám sa, ako som nainštaloval na G2 datadisk Night of The Raven. Už aj tak pomerne ťažká hra (síce G1 bol oproti G2 ešte ťažší) sa stala náročnejšou - hlavne kvôli systému levelovania, ktorý sa stal oveľa drahší ako bez datadisku. Na druhej strane, veľmi pomáhali tabuľky, ktoré som si poctivo šetril až do neskorších fáz hry, keď už bolo levelovanie skutočne brutálne náročne na exp body. Na prvý raz som musel hru s datadiskom prestať hrať a hru rozohrať znova, lebo som zvolil zlú stratégiu. G2 som najradšej hrával tak, že som si našetril peniaze a od toho týpka z armády, čo strážil v prístave vojenský proviant, kúpil meč, ktorý dával tuším 120dmg a potreboval som naň, teraz neviem presne, či 60 alebo 80 dext. S týmto mečom som potom pohodlne hral do 1/3 hry, benefit bol aj v tom, že vďaka vysokej dext som mohol plniť questy za zlodejov a okrádať ľudí, z čoho boli tiež peniaze a exp body + sa dal používať aj luk.

Na sérií Gothic sa mi veľmi páčila voľnosť - hneď na začiatku som mohol ísť s postavou prakticky kdekoľvek (ak teda nepočítam napr. hrad v G1 alebo horné mesto v G2). Myslím tým divočinu, jaskyne atď. Čo mi však bolo v úvodných fázach hry (a neraz aj v polovici, keď som narazil na skutočne silného nepriateľa alebo predátora, prípadne skupinu predátorov) prd platné. Nepriatelia boli totiž nalevelovaní už od začiatku hry, takže taká prechádzka lesom do desiateho až pätnásteho levelu bol skôr šprint pred škretími psami a kusavcami. Tento systém sa mi páčil oveľa viac než napr. v TES: Oblivion alebo Skyrim, kde nepriatelia levelovali spolu s postavou (v Skyrime to už bolo lepšie - leveling nebol až taký nápadný).

Veľa ľudí kritizovalo inventár, ktorý by bol spravený akoby v Exceli, a všetky predmety hádzal na kopu (našťastie aspoň zbrane boli radené spolu ako prvé, potom brnenie atď). Mne osobne dosť vyhovovalo, že som nemal žiadny limit na hmotnosť vecí v inventáre. Ono aj tak, keď som získal nejakú silnejšiu zbraň alebo brnenie, staršiu výbavu som popredal, zbytočne som ju nenosil so sebou. Hmotnostný limit by len zbytočne otravoval, keď som bol niekde na výprave a korisť, ak by mi ju inventár nepojal, by som musel k obchodníkovi nosiť na viac krát. V iných hrách, kde takéto limity na inventár boli, som sa potom musel opakovane vracať pre lup, čo bolo otravné. Okrem toho, napr. v Morrowinde alebo Skyrime som nosil so sebou brnenie, ktoré napr. malo lepšiu ochranu proti mágií, ohni, zbroj vylepšujúca zakrádanie alebo pickpocketing atď, ktoré som potom menil podľa potreby podľa nepriateľov, na ktorých som narazil, alebo podľa situácie. V Gothicu to bolo aj tak jedno - magických predmetov tam nebolo až tak veľa, takže vždy stačilo nosiť so sebou jeden najlepší meč a brnenie, ktoré som v tom čase mal.

Na sérií Gothic bolo super to, že hra hráča nevodila za ručičku, všetko si bolo treba oddreť a hlavne, rozmýšľať pri tom. Tiež vedľajšie questy - napr. Chromaninum (či ako sa to volalo) v G1 - začínal tuším v tom majáku nad útesom nájdením knihy, ktorá potom dávala indície, kde pokračovať ďalej. Žiadne šípky na mape ako napr. v Skyrime (aj keď tam by to zrejme inak nešlo, nakoľko mapa bola niekoľkonásobne rozsiahlejšia). Alebo hľadanie stratených truhiel v G3 - každá dala super predmet, truhly boli dva druhy - jedny dávali predmety pre bojovníkov, ďalšie pre mágov. Tiež sa mi páčila alchýmia, keď som doslova prečesával prírodu a hľadal goblinie bobule, dračie korene a kráľovské šťovíky a potom z nich varil lektvary trvalých zmien. Keď som našiel kráľovský šťovík, bol som úplne happy.

Sériu Gothic som naposledy hral minulý rok, niekedy na jar. Prešiel som si ju pekne celú, od jednotky, cez dvojku až po trojku. Je to asi jediná séria, ku ktorej sa aj po takej dlhej dobe vraciam. V minulosti som rád hrával NWN, TES: Morrowind, Skyrim, (Oblivion ma vôbec nechytil), Half Life a ďalšie. Gothic je spolu s Mafiou 1 a 2 jediná hra, ktorú si raz začas rozohrám a vždy dokončím - a to aj opakovane.

Moje první RPG. Gothic jsem žral, nedávno jsem hrál trojku. Chtěl jsem si to zopakovat celé od jedničky, ale to ovládání mě prostě odradilo. Navíc máte už celkem problém hru rozjet v nových Windows.